Avesta

Rukopis textu Vendídád Sáda (zoroastrijský náboženský kódex) z roku 1647, skopírovaný v iránskom meste Jazd, dnes uložený v Britskej knižnici v Londýne.

Avesta je kánon posvätných spisov zoroastrizmu. Obsahuje žánrovo rozmanitý materiál rozličného pôvodu, hlavne liturgické texty a Zaratuštrovu náuku. Najstarší dochovaný rukopis Avesty pochádza z 13. storočia po Kr., kodifikovaná bola zrejme už v sásánovskom období (3. – 7. stor. po Kr.), jej obsah bol však dlhú dobu tradovaný ústne a je omnoho starší: najstaršie sú zrejme Zaratuštrove gáthy, ktoré pochádzajú asi z 10. storočia pred Kr.

Zo zhrnutí Avesty v neskorších spisoch možno usudzovať, že sa nám zachovala asi len štvrtina pôvodného materiálu, zvyšok sa zrejme stratil počas islamských perzekúcií a po páde Sásánovskej ríše. Pretrvali hlavne liturgické texty, ktoré sa dodnes používajú pri zoroastrovskom kulte.

Štruktúra Avesty

Avesta sa skladá z týchto hlavných spisov:

• Jasna („Obeť“) – najdôležitejší spis Avesty, má 72 kapitol. Medzi jej najstaršie časti (napísané v tzv. gáthskom dialekte) patria:
  • gáthy – hymny, ktoré zložil sám Zaratuštra (kap. 28–34, 43–46, 47–50, 51, 53)
  • Jasna Haptanhaiti – „Jasna siedmich kapitol“ (kap. 35–41)
  • modlitby Jenhé Hátam, Ašem Vohu, Jatha Ahú Vairjó (kap. 27)

Pri každodennom obrade posväcovania ohňa v chráme musí kňaz odrecitovať celú Jasnu, čo trvá asi 2 až 3 hodiny.

Zvyšné časti Avesty sú napísané v mladšej avestčine:

• Jašt – hymny na jednotlivé božstvá (jazatov), pričom mnohé z nich majú predzoroastrovský pôvod (napr. významný Jašt 10 venovaný bohu Mithrovi).
• Visprat – zbierka kratších kultických modlitieb a dodatkov k Jasne.
• Vendídád (pôvodne Vídévdát, „Zákon proti démonom“) – obsahuje dôležité mytologické texty (napr. o stvorení sveta a kráľovi Jimovi v zlatom veku), rituálne pravidlá očisťovania a náboženské predpisy na odhánanie démonov.
• Medzi ďalšie, menšie texty Avesty patria:
  • Chorda Avesta („Malá Avesta“) – zbierka každodenných modlitieb určená pre laikov.
  • Njájišn a Gáh – špecifické litánie a modlitby k jednotlivým fázam dňa.

Eschatológia a putovanie duše

Osobité miesto v širšom súbore avestských textov zaberá eschatológia a podrobný opis posmrtnej cesty ľudskej duše, zachovaný najmä vo fragmente knihy Hádócht Nask. Text farbisto vykresľuje stretnutie spravodlivého človeka na štvrté ráno po smrti s jeho vlastným pozemským svedomím (daéná):

„	Duši sa zjaví jej vlastné svedomie (daéná) v podobe krásnej, pätnásťročnej dievčiny, žiarivej, s bielymi ramenami, silnej, skvostne urastenej a vznešenej... Duša spravodlivého k nej prehovorí a pýta sa: „Kto si, dievčina, ktorej krásu som na celom pozemskom svete nevidel väčšiu?“ Ona mu odpovie: „Ó, mladík čistých myšlienok, čistých slov a čistých skutkov, ja nie som nikto cudzí. Ja som tvoje vlastné svedomie. Ja som tvoj vlastný pozemský život... Bola som krásna, no ty si ma svojou dobrotou urobil ešte krajšou.“	“
– Zdroj: Hádócht Nask, 2.22 – 2.25.

Bibliografia

• Gherardo Gnoli. „Avesta“. In: Lindsay Jones (ed. in chief), Encyclopedia of Religion Second Edition, vol. 2, Detroit : Macmillan Reference USA, 2005, s. 708-710. ISBN 0-02-865735-7.
• KLÍMA, Otakar. Oběti ohňovým drahám: Ze staroiránské literatury. Praha : Odeon, 1977. 345 s.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Avesta