Preskočiť na obsah

Daniel Lipšic

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Daniel Lipšic
slovenský advokát a konzervatívny politik
Daniel Lipšic pri podpise dohody o spolupráci s Dnepropetrovskou oblasťou, 2011
Daniel Lipšic pri podpise dohody o spolupráci s Dnepropetrovskou oblasťou, 2011
Bývalý špeciálny prokurátor SR
V úrade
15. február 2021 – 20. marec 2024
Predchodca Dušan Kováčik úrad zanikol Nástupca
Bývalý poslanec NR SR
V úrade
23. marca 2016 – 30. septembra 2016
Bývalý minister vnútra SR
V úrade
9. júla 2010 – 4. apríla 2012
Predchodca Robert Kaliňák Robert Kaliňák Nástupca
Bývalý minister spravodlivosti SR
V úrade
16. októbra 2002 – 8. februára 2006
Predchodca Ján Čarnogurský Lucia Žitňanská Nástupca
Biografické údaje
Narodenie8. júl 1973 (53 rokov)
Bratislava, ČSSR
Politická stranaKDH (1998 – 2012)
NOVA (od 2012)
Alma materPrávnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave,
Harvard Law School
Profesiaadvokát, poslanec NR SR
Národnosťslovenská
Vierovyznanierímskokatolík
Rodina
Manželka
Beáta Lipšicová, rod. Oravcová
DetiAlexander Lipšic
Peter Lipšic
Odkazy
www.lipsic.sk
Spolupracuj na CommonsDaniel Lipšic
(multimediálne súbory)

JUDr. Daniel Lipšic, LL.M. (* 8. júl 1973, Bratislava) je slovenský právnik (advokát), prokurátor a bývalý konzervatívny politik. V rokoch 2021 – 2024 zastával funkciu špeciálneho prokurátora SR.

Vykonával funkciu poslanca Národnej rady, člena Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť, podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti a ministra vnútra.

Do 28. mája 2012 bol členom KDH, v ktorom zastával funkciu podpredsedu, následne s poslankyňou NR SR Janou Žitňanskou a žurnalistom Gáborom Grendelom založili politickú stranu Nová väčšina – Dohoda (D. Lipšic).

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Štúdium

[upraviť | upraviť zdroj]

Daniel Lipšic sa narodil 8. júla 1973 v Bratislave v lekárskej rodine.[1] Stredoškolské vzdelanie získal na Gymnáziu Grösslingová 18 v Bratislave.[2] V rokoch 1991 – 1996 absolvoval štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v rámci ktorého sa zúčastnil študijných pobytov na právnickej škole na Univerzite v Minneapolise a v Centre práva Univerzity v Georgetowne, Washingtone D.C. v USA (1994).

V roku 1997 nastúpil na doktorandské štúdium na Právnickej fakulte UK v Bratislave, ktoré však predčasne ukončil neodovzdaním dizertačnej práce.[3] Postgraduálne štúdium na Harvard Law School v rokoch 1998 – 2000 ukončil obdržaním titulu Master of Laws (LL.M.).[4]

Právnická kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1996 – 1997 bol riaditeľom projektu konkurzného práva v Poradenskom stredisku pre slovenské podniky a banky. Počas základnej vojenskej služby (1997 – 1998) pôsobil na Vojenskej obvodnej prokuratúre v Prešove. Následne bol v období rokov 1997 – 1998 členom Rady expertov Inštitútu konkurzného práva. V advokátskej kancelárii Valko & Partners pracoval v roku 1998 a neskôr od 1. apríla do 15. októbra 2002.

Ako vedúci úradu Ministerstva spravodlivosti SR zložil 22. novembra 2001 justičné skúšky[5] a 28. januára 2002 bol zapísaný do zoznamu Slovenskej advokátskej komory ako advokát s odborným zameraním na všeobecnú prax.[6]

V rokoch 2012 až 2013 pracoval ako právny poradca (senior legal counsel) medzinárodnej organizácie ADF International.[7]

Lipšic je partnerom v šiestej najväčšej právnickej kancelárii na Slovensku, Dentons.[8]

Politická činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas vysokoškolského štúdia zastával funkciu predsedu (1991 – 1995) pravicovo orientovanej mládežníckej organizácie Občiansko-demokratická mládež, ktorá bola založená roku 1991. Ako predseda ODM sa taktiež zúčastnil 6. celoslovenského Snemu Kresťanskodemokratického hnutia, ktorý prebiehal 23. – 24. októbra 1993 v Ružomberku.[9] Na 12. Sneme KDH, 21. októbra 2000 v Trenčine, bol za účasti 448 delegátov zastupujúcich všetky zložky tohto hnutia zvolený za podpredsedu KDH pre vnútornú politiku.[10]

Ako nominant KDH zastával 9. decembra 1998 až 31. marca 2002 funkciu vedúceho úradu Ministerstva spravodlivosti SR. Na vlastnú žiadosť bol z tejto pozície odvolaný, v súvislosti so začatím účinnosti zákona o štátnej službe, podľa ktorého sú miesta vedúcich úradov na ministerstvách apolitické. Podľa vlastných vyjadrení sa kvôli funkcii na ministerstve nechcel vzdať členstva v strane.[11]

Minister spravodlivosti 2002 – 2006

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo voľbách do NR SR 2002 kandidoval zo 6. miesta a získal 42 727 preferenčných hlasov (podiel 18,01 %), teda sa umiestnil na štvrtom mieste za Pavlom Hrušovským, Jánom Figeľom a Vladimírom Palkom.[12] Mandát poslanca NR SR neuplatnil, pretože sa stal členom vlády SR. Od 15. októbra 2002 zastával post podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti SR.

V súvislosti s odchodom strany KDH z vládnej koalície, 7. februára 2006, podali demisiu všetci jej ministri. Následne bol 8. februára nahradený na poste ministra spravodlivosti nominantkou SDKÚ-DS Luciou Žitňanskou.[13] Tento politický krok KDH súvisel s neschválením návrhu zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o práve uplatňovať výhrady vo svedomí, ktorá sa týkala oblastí ozbrojených síl, zdravotníctva, výchovy a vzdelávania, právnych služieb a pracovnoprávnych vzťahov.

V predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnili 17. júna 2006, sa KDH stalo súčasťou opozície. Lipšic v týchto voľbách získal druhý najvyšší počet preferenčných hlasov – 86 536 (45,20 %).[14] Ako poslanec opozície pripravil návrh novely trestného zákona, ktorým by popieranie holokaustu už nebolo trestným činom, novela však nebola prijatá.[15]

Minister vnútra 2010 – 2012

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo voľbách do NR SR 2010 kandidoval z 3. miesta a získal 75 961 preferenčných hlasov, čo bol opäť druhý najvyšší počet z kandidátov KDH.[16] Následne sa stal členom vlády SR ako minister vnútra SR. Do tejto funkcie bol vymenovaný 9. júla 2010.[17]

Volebné obdobie 2012 – 2016

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo voľbách do NR SR 2012 získal Daniel Lipšic najvyšší počet preferenčných hlasov spomedzi kandidátov KDH – 104 635 (46,43 %), čo bolo o 633 hlasov viac než predseda strany Ján Figeľ.[18] V tomto volebnom období sa stal členom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť[19] a do mája 2012 zastával aj pozíciu predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS.

Na tlačovej konferencii 27. mája 2012 spolu s poslankyňou NR SR Janou Žitňanskou oznámili vystúpenie z KDH. Nasledujúcim dňom sa skončilo jeho členstvo v tejto politickej strane.[20][21] Taktiež sa vzdal funkcie predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS, v ktorej ho nahradil Pavol Abrhan z KDH.[22] Svoj odchod odôvodnil chýbajúcou víziou KDH a celkovo zlou situáciou pravice. Predseda strany Ján Figeľ s týmto krokom nesúhlasil, ale prípadnú budúcu spoluprácu nevylúčil.[23]

2. septembra 2012 oznámili Lipšic a Žitňanská vytvorenie novej politickej strany, ktorá bola zaregistrovaná na Ministerstve vnútra 25. októbra 2012 ako Nová väčšina.[24] Od 8. júla 2013 fungovalo pod názvom Nová väčšina – Dohoda (D. Lipšic).

V roku 2015 prebiehali rokovania medzi vtedajšími pravicovými opozičnými stranami vrátane Lipšicovej NOVY o možnej predvolebnej koalícii či aspoň spolupráci strán. K vytvoreniu de iure koalície nedošlo, avšak Lipšic sa dohodol v decembri 2015 s Igorom Matovičom na premenovaní jeho strany OĽANO na OĽANO-NOVA.[25] To navonok vyzeralo stále ako koalícia, hoci Matovič iba poskytol miesta na kandidátnej listine pre nominantov strany NOVA, zároveň tak strane na vstup do parlamentu stačilo 5 a nie 7 % hlasov. Lipšic kandidoval zo 14. miesta kandidátky.

Volebné obdobie 2016 – 2020

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo voľbách v marci 2016 získal Lipšic 83 915 prednostných hlasov (13. najvyšší počet spomedzi poslancov, druhý v rámci OĽANO-NOVA) a stal sa opäť poslancom NR SR.[26]

V septembri 2016 sa stal účastníkom dopravnej nehody, na následky ktorej zomrel chodec. Súd ho uznal vinným z prečinu usmrtenia a odsúdil ho na trest odňatia slobody v trvaní tri roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu päť rokov. Lipšic sa rozhodol vzdať sa svojho mandátu v Národnej rade k 30. septembru, pretože by svoj mandát nemohol vykonávať naplno. Chcel sa venovať právnej praxi.[27] 30. januára 2017 na funkciu predsedu strany rezignoval. Novým predsedom strany NOVA sa v júni 2017 stal Gábor Grendel.[28]

Zastupovanie rodiny Kuciakovcov (2018 – 2021)

[upraviť | upraviť zdroj]

Po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo februári 2018 pôsobil Lipšic ako právny zástupca rodiny Kuciakovcov a spočiatku aj rodiny Kušnírových.[29][30][31] V prípade dohliadal na priebeh vyšetrovania, kritizoval počiatočné pochybenia polície a navrhoval vykonanie ďalších dôkazov.[32][33] Podľa denníka Plus 1 deň rodiny poškodených zastupoval pred súdom bez nároku na odmenu.[34] Zastupovanie ukončil v roku 2021 po svojom zvolení za špeciálneho prokurátora, pričom v zastupovaní rodiny ho vystriedal Peter Kubina.[35][36]

Špeciálny prokurátor (2021 – 2024)

[upraviť | upraviť zdroj]

V decembri 2020 bolo oznámené, že Právnická fakulta Univerzity Komenského nominuje Lipšica ako kandidáta na špeciálneho prokurátora. Informáciu po schválení Akademickým senátom fakulty potvrdil dekan Eduard Burda. Lipšic nomináciu svojej alma mater ocenil a o svojom rozhodnutí kandidovať na vedúceho generálnej prokuratúry Lipšic uviedol: „Považujem ju za kľúčovú inštitúciu na boj proti korupcii, organizovanému zločinu, akejkoľvek mafii. Zvlášť v tejto dobe môže zohrávať mimoriadne dôležitú úlohu pri prinavrátení dôvery ľudí v právny štát, v to, že platí rovnosť pred zákonom, že ktokoľvek, pokiaľ poruší zákon, nech je akokoľvek vplyvný alebo bohatý, bude niesť trestnú zodpovednosť.“ [37]

Transparency International Slovensko odporučilo iného kandidáta. Štvorročný odstup od politickej činnosti považovali za dostatočný, ale podľa organizácie má stále silné väzby na stranu OĽaNO. Mohol by tak „ohroziť vnímanie nestrannosti prokuratúry nad únosnú mieru“.[8] Organizácia si všimla aj dočasný konflikt záujmov keď Lipšic pri viacerých dôležitých kauzách prejde zo strany obhajcu na stranu prokurátora. Súčasne však vyzdvihli vysoké morálne kvality, kvalitné vzdelanie a manažérske schopnosti kandidáta.[8]

Na 26. schôdzi ho Národná rada zvolila 5. februára 2021 na funkčné obdobie 7 rokov.[38] To začalo plynúť zložením sľubu (15. februára 2021[39]) predsedovi Národnej rady SR. Na hlasovaní bolo prítomných 117 poslancov. Za Lipšica hlasovalo 79, proti bolo 12 a voľby sa zdržalo 26 poslancov.[40] Úrad začal vykonávať po zložení sľubu do rúk predsedu Národnej rady 15. februára 2021.[41]

15. feburára 2021 Lipšic podporil zlúčenie oddelenie boja s extrémizmom s oddelením boja s organizovaným zločinom a terorizmom.[42]

Podľa prieskumu konaného 17. až 24. februára 2021 Lipšicovi dôverovalo 33% a nedôverovalo 62% respondentov.[43]

Lipšic 5. decembra 2023 vyhlásil, že sa vzdá funkcie špeciálneho prokurátora „ak vláda verejne garantuje, že nezasiahne do postavenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a jeho prokurátorov“.[44]

Úrad špeciálnej prokuratúry zanikol 20. marca 2024 na základe novely Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorú Národná rada SR schválila 8. februára 2024.[45] Po jeho zániku bol preradený generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom na takzvané legislatívne oddelenie Generálnej prokuratúry.[46]

Postoje k slobode prejavu a šíreniu nepravdivých informácií

[upraviť | upraviť zdroj]

Lipšic dlhodobo obhajuje široký výklad slobody prejavu a odmieta aj trestnú zodpovednosť za extrémistické prejavy a šírenie nepravdivých informácií.[47][48][47][49]

V decembri 2016 ako právny zástupca skupiny 30 opozičných poslancov (OĽaNO-Nova, SaS a Sme rodina) napadol na Ústavnom súde protiextrémistickú novelu Trestného zákona Lucie Žitňanskej, ktorá rozširovala verbálne delikty.[50] Ústavný súd v januári 2019 sporné ustanovenia zrušil, čo Lipšic označil za víťazstvo pre slobodu prejavu.[51][52] Denník N mu v roku 2017 v tejto súvislosti vytkol nekonzistentnosť a pripomenul, že v analýze ruského zákona proti „homosexuálnej propagande“ z roku 2013 (pre ultrakonzervatívnu Alliance Defending Freedom) kritiku zákona bagatelizoval a slobodu prejavu LGBT ľudí neobhajoval s rovnakou razanciou, ako pri extrémistických názoroch.[48]

V diskusii v decembri 2021 o návrhu ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej zaviesť trestný čin šírenia nepravdivej informácie v reakcii na šírenie hoaxov počas pandémie COVID-19 Lipšic návrh odmietol s tým, že by znamenal koniec slobody prejavu.[47] Kolíková a novinár Vladimír Šnídl naopak argumentovali, že vzhľadom na rastúci vplyv sociálnych sietí je takýto zásah opodstatnený.[47] Svoj postoj následne tlmočil aj médiám, pričom zdôraznil, že kriminalizácia šírenia nepravdivých informácií by znamenala koniec slobody prejavu.[49][53] To sa stretlo s pozitívnym ohlasom v takzvaných alternatívnych médiách ako sú eReport či Slovanské Noviny.[54][55]

Konzervatívny aktivizmus

[upraviť | upraviť zdroj]

Svetový kongres rodín (2007)

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2007 sa Lipšic spoločne s Annou Záborskou zúčastnil Svetového kongresu rodín (World Congress of Families, WCF), ktoré sa konalo v Poľsku pod záštitou Lecha Kaczyńského.[56] WCF je podľa investigatívnych zdrojov kritizovaný za úzke väzby na ruských pravoslávnych oligarchov, najmä Konstantina Malofejeva a Vladimíra Jakunina, ktorí ho financovali a využívali ako platformu na presadzovanie ruskej soft power v Európe a USA.[57][58][59]

ADF International (2012 – 2013)

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 2012 až 2013 pracoval ako právny poradca (senior legal counsel) vo viedenskej pobočke medzinárodnej organizácie ADF International.[60][61] Poskytoval právne služby, analýzy a advokátske poradenstvo, pričom sa podieľal na koordinácii právnych stratégií.[60][61] Médiá upozornili, že za pol roka práce mal v roku 2012 zarobiť na právnom poradenstve vyše 78-tisíc eur, čo bolo výrazne viac ako predstavoval jeho celoročný ministerský a neskôr poslanecký príjem.[60][62] Spolupráca s ADF pokračovala aj v roku 2014 a 2015.[63][64]

Materská organizácia Alliance Defending Freedom[65][66] patrí medzi najvplyvnejšie ultrakonzervatívne právne a advokačné siete, ktoré presadzujú agendu „tradičnej rodiny“, obmedzovanie reprodukčných práv a práv LGBT osôb pod zástavou náboženskej slobody.[65][67] Investigatívne zdroje ju označujú za významného exportéra amerického kresťanského nacionalizmu do Európy a ďalších regiónov, pričom buduje väzby s ultrakonzervatívnymi a krajne pravicovými aktérmi šíriacimi proruské naratívy.[68][66][69]

Lipšic zastupoval ADF aj na viacerých podujatiach vrátane zasadnutia OBSE vo Viedni v novembri 2012 a bočného podujatia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PACE) v Štrasburgu na tému boja proti rasizmu v polícii v októbri 2012.[70][71]

Obhajoba ruskej legislatívy

[upraviť | upraviť zdroj]

Spolu s Rogerom Kiskom a Paulom Colemanom bol spoluautorom memoranda ADF International z 27. augusta 2013, v ktorom obhajovali ruskú legislatívu zameranú na ochranu tradičných morálnych noriem, predovšetkým zákon proti propagácii netradičných sexuálnych vzťahov medzi neplnoletými.[72] Argumentovali, že zákon legitímne chráni deti a rodinu pred informáciami, ktoré negujú tradičné rodinné hodnoty, nie je diskriminačný voči súkromnému životu a západná kritika je prejavom kultúrneho imperializmu a mediálnej hystérie.[72] Memorandum zdôrazňovalo, že zákon sleduje legitímny cieľ ochrany zdravia a morálky detí v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.[72] Zákon, ktorý bol v Rusku prijatý takmer jednohlasne, vyvolal veľkú medzinárodnú a mediálnu pozornosť.[73] Kritizovali ho ľudskoprávne organizácie, Benátska komisia či ľudskoprávny výbor OSN.[73]

Prípad o využívaní embryonálnych kmeňových buniek z potratených plodov v kozmetike

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako zástupca ADF International v marci 2013 vystúpil Lipšic na pojednávaní v Budapeštianskom všeobecnom súde.[73][74] ADF podala amicus curiae brief, v ktorom argumentovala proti komerčnému využívaniu tkanív z potratených detí v kozmetických procedúrach.[74] Lipšic na pojednávaní zdôraznil „ohavné dôsledky“ popularizácie takýchto zložiek a žiadal súd, aby zohľadnil ochranu ľudského života od počatia.[74]

Prípady týkajúce sa domáceho vzdelávania

[upraviť | upraviť zdroj]

V decembri 2013 sa Lipšic podieľal na príprave amicus curiae briefu (priateľského podania) ADF pre Najvyšší súd USA v kauze Romeike vs. Holder.[75][76] Organizácia obhajovala právo nemeckej rodiny Romeikeovcov na azyl v USA. Rodina utiekla z Nemecka kvôli trestnému stíhaniu za domáce vzdelávanie (homeschooling) svojich detí, ktoré Nemecko považovalo za nezákonné.[76][75] ADF v podaní argumentovala, že zákaz domáceho vzdelávania porušuje rodičovské práva garantované Európskou konvenciou o ľudských právach, citovala judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a zdôrazňovala prioritu rodinnej autonómie, náboženskej slobody a pluralizmu vo vzdelávaní pred štátnym monopolom.[76]

Vo februári 2014 spolu s Rogerom Kiskom vypracovali právny dokument ADF vo veci švédskej rodiny Himmelstrandovcov, ktorá bojovala proti štátnym obmedzeniam domáceho vzdelávania z náboženských dôvodov.[77]

Referendum o rodine (2014)

[upraviť | upraviť zdroj]

Aktívne sa angažoval v kampani za referendum o ochrane rodiny (tzv. Referendum o rodine) v roku 2015.[78][64] Spolu s Alianciou za rodinu a ďalšími konzervatívnymi subjektmi podporoval tri referendové otázky, ktoré mali za cieľ ústavne zakotviť manželstvo ako zväzok muža a ženy, zakázať adopcie detí párom rovnakého pohlavia, zakázať registráciu iných spolužitia ako manželstva a posilniť právo rodičov rozhodovať o sexuálnej výchove svojich detí.[78] Dňa 4. septembra 2014 prezident Andrej Kiska podal na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o predmete referenda o rodine v reakcii na čo dňa 1. októbra zaslala na Ústavný súd svoje stanovisko ADF, ktoré vypracoval Lipšic s kolegom z ADF Rogerom Kiskom.[79] Stanovisko 14. októbra 2014 spoločne prezentovali na tlačovej konferencii. Argumentovali, že referendové otázky nijako nezasahujú do základných práv a slobôd zaručených Ústavou SR ani judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva či Súdneho dvora EÚ.[80][79] Hoci bolo referendum bol pre nízku účasť nebolo platné, významne mobilizovalo konzervatívne prostredie a prispelo k polarizáciu spoločnosti.[81][82] Referendum je investigatívnymi zdrojmi považované za súčasť širšieho plánu a koordinovaného úsilia členským organizácií siete Agenda Europe, ktorý zahŕňal aj vyvolanie referend na podobné témy vo viacerých krajinách Európy.[83][84]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

13. októbra 2007 sa oženil s novinárkou Beátou Oravcovou.[85][86] 3. decembra 2009 sa im narodil syn Alexander[87] a 5. októbra 2011 syn Peter. Lipšic v súčasnosti býva v Bratislave. Má jedného brata, MUDr. Erika Lipšica, PhD., ktorý pôsobí ako špecialista na intervenčnú kardiológiu v nemocničnom centre Groningenskej univerzity v holandskom meste Groningen.[88][89]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]
  • LIPŠIC, Daniel. Dvojkomorový parlamentný systém. Bratislava : Inštitút pre verejné otázky, 2000. 43 s. ISBN 80-8893-516-4.
  • LIPŠIC, Daniel; PROCHÁZKA, Radoslav. Ústava Európskej únie: áno či nie?. Bratislava : Konzervatívny inštitút M.R.Štefánika, 2002. 28 s. Dostupné online.
  • LIPŠIC, Daniel. Slušné Slovensko potrebuje lídra. Bratislava : NOVA, 2013. 174 s. ISBN 978-80-8940-262-5.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ LIPŠIC, Daniel. O mne [online]. Lipšic.sk, [cit. 2013-10-16]. Dostupné online. Archivované 2013-10-19 z originálu.
  2. ↑ Absolventi [online]. Gymnázium Grösslingová 18, [cit. 2013-10-16]. Dostupné online. Archivované 2007-02-21 z originálu.
  3. ↑ LIPŠIC: „Nadpráca“ denníka Plus1deň [online]. Bratislava: SITA, 2013-12-10, [cit. 2020-03-04]. Dostupné online.
  4. ↑ LIPŠIC, Daniel. CV : JUDr. Daniel Lipšic LL.M. [online]. Lipšic.sk, [cit. 2013-10-17]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
  5. ↑ Lipšic zložil justičné skúšky s vyznamenaním [online]. TASR; SME, 2001-11-22, [cit. 2013-10-16]. Dostupné online.
  6. ↑ LIPŠIC Daniel JUDr. [online]. Slovenská advokátska komora, [cit. 2013-10-16]. Dostupné online. Archivované 2013-10-19 z originálu.
  7. ↑ Postoj. Novinársky spor Je práca Investigatívneho centra Jána Kuciaka v súlade s Kuciakovým odkazom?. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2021-05-18. Dostupné online [cit. 2026-10-06]. ISSN 1336-720X.
  8. 1 2 3 Hodnotíme kandidátov na špeciálneho prokurátora: Prečo by Daniel Lipšic nemal uspieť. Denník N Blog (Bratislava: N Press), 2021-01-31. Dostupné online [cit. 2021-02-06].
  9. ↑ BOBULA, Peter. História KDH [online]. [Bratislava]: Kresťanskodemokratické hnutie, [cit. 2013-10-14]. S. 29. Dostupné online. Archivované 2012-10-17 z originálu.
  10. ↑ BOBULA, Peter. História KDH [online]. [Bratislava]: Kresťanskodemokratické hnutie, [cit. 2013-10-14]. S. 157–158. Dostupné online. Archivované 2012-10-17 z originálu.
  11. ↑ ŽEMLOVÁ, Monika. Lipšic odišiel z úradu, Sopira z vedenia SDĽ [online]. SME, 2002-03-28, [cit. 2013-10-16]. Dostupné online.
  12. ↑ Voľby do NR SR 2002: Výsledky prednostného hlasovania [online]. Bratislava: ŠÚ SR. Dostupné online.
  13. ↑ MAŤKO, Martin, et al. SDKÚ-DS : Strana reforiem a modernízácie Slovenska. [Bratislava] : Inštitút pre moderné Slovensko, 2012. 226 s. ISBN 978-80-9712-150-1. S. 74.
  14. ↑ Voľby do NR SR 2006: Výsledky prednostného hlasovania (archív) [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2006-06-18. Dostupné online.
  15. ↑ Lipšic zopakoval, že popieranie holokaustu by sa nemalo trestať
  16. ↑ Voľby do NR SR 2010: Výsledky prednostného hlasovania (archív) [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2010-06-13. Dostupné online.
  17. ↑ Prezident Ivan Gašparovič vymenoval členov vlády SR [online]. Tlačové oddelenie Kancelárie prezidenta SR, 2010-07-09, [cit. 2013-10-17]. Dostupné online.
  18. ↑ Voľby do NR SR 2012: Výsledky prednostného hlasovania (archív) [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2012-03-11. Dostupné online.
  19. ↑ Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť [online]. Národná rada SR, [cit. 2013-10-17]. Dostupné online.
  20. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Daniel Lipšic vystupuje z KDH [online]. SME, 2012-05-27, [cit. 2013-10-17]. Dostupné online.
  21. ↑ PRUŠOVÁ, Veronika. Lipšic končí v KDH, založenie novej strany odsúva na leto [online]. SME, 2012-05-27, [cit. 2013-10-17]. Dostupné online.
  22. ↑ Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti SIS [online]. Národná rada SR, [cit. 2013-10-17]. Dostupné online.
  23. ↑ Figeľ: KDH je sklamané z rozhodnutia Daniela Lipšica [online]. SME; TASR; SITA, 2012-05-28, [cit. 2013-10-17]. Dostupné online.
  24. ↑ Výpis z registra strán [online]. Ministerstvo vnútra SR, 2012-10-25, rev. 2013-07-08, [cit. 2013-10-17]. Dostupné online. Archivované 2018-04-21 z originálu.
  25. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Matovič s Lipšicom sľubujú, že ak nedostanú 7 percent, nebudú poslanci. Denník N (Bratislava: N Press), 2015-12-03. Dostupné online [cit. 2021-02-02]. ISSN 1339-844X.
  26. ↑ JUDr. Daniel Lipšic, LL.M. [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2021-02-02]. Dostupné online.
  27. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Daniel Lipšic sa po nehode vzdá poslaneckého mandátu (+ video) [online]. N Press, 2016-09-22, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
  28. ↑ Gábor Grendel sa dnes stal novým predsedom hnutia NOVA. Rozhodli.... Denník N. Dostupné online [cit. 2017-09-21].
  29. ↑ JANOUŠ, Václav. Rodiče Kuciaka a jeho snoubenky si najali právnické eso. Mají velké pochyby. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2018-03-28. Dostupné online [cit. 2026-07-28]. (po česky)
  30. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Prokuratúra zváži medzinárodný tím, čo bude s Talianmi, nie je jasné. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-03-02. Dostupné online [cit. 2026-07-28]. ISSN 1339-844X.
  31. ↑ VONŠÁK, Martin; TASR. Vo Veľkej Mači prebehla rekonštrukcia vraždy Kuciaka a jeho snúbenice. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-05-29. Dostupné online [cit. 2026-07-28]. ISSN 1335-441.
  32. ↑ ČEVELOVÁ, Jana. Daniel Lipšic ako právny zástupca rodiny Jána Kuciaka nahliadol do časti spisu vyšetrovania vraždy novinára.. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-04-23. Dostupné online [cit. 2026-07-28]. ISSN 1339-844X.
  33. ↑ JANOUŠ, Václav. Rodiče Kuciaka a jeho snoubenky si najali právnické eso. Mají velké pochyby. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2018-03-28. Dostupné online [cit. 2026-07-28]. (po česky)
  34. ↑ RUTTKAYOVÁ, Martina. Rodiny zavraždeného novinára a jeho snúbenice si najali známeho advokáta: Zastupovať ich bude TENTO muž! [online]. pluska.sk, 2018-03-02, [cit. 2026-07-28]. Dostupné online.
  35. ↑ Kuciakovci menia advokáta, Lipšica strieda Kubina. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR). Dostupné online [cit. 2026-07-28]. ISSN 1336-197X.
  36. ↑ Rodina Kuciakovcov bude mať nového advokáta, Lipšica zastúpi na súdoch Kubina. SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2021-02-08. Dostupné online [cit. 2026-07-28].
  37. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Daniel Lipšic bude kandidovať za špeciálneho prokurátora. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-12-16. Dostupné online [cit. 2020-12-18]. ISSN 1339-844X.
  38. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Po Kováčikovi príde Lipšic. Parlament zvolil nového špeciálneho prokurátora. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-02-05. Dostupné online [cit. 2021-02-05]. ISSN 1339-844X.
  39. ↑ TASR. Daniel Lipšic zložil sľub a stal sa špeciálnym prokurátorom. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-02-15. Dostupné online [cit. 2026-07-28].
  40. ↑ TASR. Za špeciálneho prokurátora poslanci zvolili D. Lipšica. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-02-05. Dostupné online [cit. 2021-02-05].
  41. ↑ Novozvolený špeciálny prokurátor Daniel. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-02-15. Dostupné online [cit. 2021-02-15]. ISSN 1339-844X.
  42. ↑ Daniel Lipšic podporuje zlúčenie oddelenie boja [online]. Bratislava: N Press, 2021-02-15, [cit. 2021-02-18]. Dostupné online.
  43. ↑ Novému generálnemu prokurátorovi Marošovi. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-03-21. Dostupné online [cit. 2021-03-27]. ISSN 1339-844X.
  44. ↑ TASR. D. Lipšic sa vzdá funkcie, ak vláda garantuje, že nezasiahne do ÚŠP. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-12-05. Dostupné online [cit. 2023-12-05].
  45. ↑ TASR, Aktuality.sk. Úrad špeciálnej prokuratúry od stredy zaniká, jeho zrušenie bolo súčasťou novely Trestného zákona. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-03-20. Dostupné online [cit. 2026-07-28].
  46. ↑ KELLÖOVÁ, Laura. Maroš Žilinka preradil tridsiatku ľudí končiacej špeciálnej prokuratúry. Daniel Lipšic už nebude môcť dozorovať nové kauzy. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-03-18. Dostupné online [cit. 2026-07-28].
  47. 1 2 3 4 Postoj. Lipšic verzus Kolíková Trestne stíhať za hoaxy: je to nevyhnutnosť alebo koniec slobodnej spoločnosti?. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2021-12-11. Dostupné online [cit. 2026-07-28]. ISSN 1336-720X.
  48. 1 2 PRUŠOVÁ, Veronika. Lipšic nebojuje za slobodu prejavu vždy rovnako, ubral pri homosexuáloch v Rusku. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-01-15. Dostupné online [cit. 2026-07-28]. ISSN 1339-844X.
  49. 1 2 Lipšic: Trestať ľudí za nepravdivé názory by bol koniec slobody prejavu. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR). Dostupné online [cit. 2026-07-28]. ISSN 1336-197X.
  50. ↑ PRUŠOVÁ, Veronika. Žitňanskej novela proti extrémistom končí na Ústavnom súde, je za tým aj Lipšic. Denník N (Bratislava: N Press), 2016-12-27. Dostupné online [cit. 2026-07-28]. ISSN 1339-844X.
  51. ↑ TASR. Časti Trestného zákona týkajúce sa extrémizmu sú v rozpore s Ústavou. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-01-09. Dostupné online [cit. 2026-07-28]. ISSN 1336-1996.
  52. ↑ ŠIMEČKA, Martin M.. Mať iné politické presvedčenie je dnes rovnako nebezpečné ako mať inú farbu pleti. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-01-15. Dostupné online [cit. 2026-07-28]. ISSN 1339-844X.
  53. ↑ TASR. Lipšic: Ak budeme stíhať a trestať ľudí za nepravdivé názory, nastane koniec slobody prejavu. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2022-01-06. Dostupné online [cit. 2026-07-28]. ISSN 1336-1996.
  54. ↑ KOVÁČOVÁ, Lucia. Lipšic sa postavil proti Kolíkovej nápadu. To by bol koniec slobody prejavu!. eReport (STRORYmedia), 2022-01-06.
  55. ↑ Lipšic nám precitol: Trestať ľudí za nepravdivé názory by bol koniec slobody prejavu. Slovanské Noviny (Spoločenstvo Slovanov), 2022-01-06.
  56. ↑ World Congress of Families IV: Warsaw 2007 [online]. The Howard Center, 2026-06-06, [cit. 2026-06-05]. Dostupné online. Archivované 2008-01-16 z originálu. (po anglicky)
  57. ↑ STOECKL, Kristina. The rise of the Russian Christian Right: the case of the World Congress of Families. Religion, State and Society, 2020-08-07, roč. 48, čís. 4, s. 223–238. Dostupné online [cit. 2026-06-05]. ISSN 0963-7494. DOI: 10.1080/09637494.2020.1796172. (po anglicky)
  58. ↑ DATTA, Neil. Tip of the Iceberg: Religious Extremist Funders against Human Rights for Sexuality & Reproductive Health in Europe [online]. EPF, [cit. 2026-01-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  59. ↑ BARTHÉLEMY, Hélène. How the World Congress of Families serves Russian Orthodox political interests [online]. The Southern Poverty Law Center, 2018-05-16, [cit. 2026-04-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  60. 1 2 3 KOVÁČ, Peter. Lipšic nevysvetlil osemtisícový príjem. Pravda (P E R E X, a. s.), 2014-04-16. Dostupné online [cit. 2026-05-06]. ISSN 1335-4051.
  61. 1 2 Should aborted babies be used for cosmetic procedures? [online]. Alliance Defending Freedom, 2013-03-12, [cit. 2026-06-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  62. ↑ TKAČENKO, Peter. Neziskovka platí Lipšica lepšie ako parlament. Hospodárske noviny (Ecopress, a.s.), 2013-04-01. Dostupné online [cit. 2026-05-06]. ISSN 1335-4701.
  63. ↑ KOVÁČ, Peter. Lipšic nevysvetlil osemtisícový príjem. Pravda (Pravda (slovenský denník)). Dostupné online.
  64. 1 2 SITA. Lipšic: Referendum o rodine nezasahuje do základných práv. Sme (Petit Press, a.s.), 2014-10-14. Dostupné online [cit. 2026-05-06]. ISSN 1335-440X. Archivované z originálu.
  65. 1 2 Alliance Defending Freedom [online]. [cit. 2026-06-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  66. 1 2 KIRCHGAESSNER, Stephanie. Conservative legal group aims to export its rightwing Christian mission beyond US borders. The Guardian, 2025-12-19. Dostupné online [cit. 2026-06-05]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  67. ↑ GLENZA, Jessica. The multimillion-dollar Christian group attacking LGBTQ+ rights. The Guardian, 2020-02-21. Dostupné online [cit. 2026-06-05]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  68. ↑ From America with Hate. [s.l.] : Global Project Against Hate and Extremism, 2021. Dostupné online. (po anglicky)
  69. ↑ HAAR, Kenneth. Who are the Alliance Defending Freedom and why are they lobbying Brussels? | Corporate Europe Observatory [online]. Corporate Europe Observatory, 2024-05-21, [cit. 2026-06-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  70. ↑ Side events list PACE Autumn Session (1-5 October 2012) [online]. Council of Europe, [cit. 2026-06-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  71. ↑ Freedom of Assembly and Association, preceded by a one-day Civil Society Forum [online]. OSCE, 2012-11-09, [cit. 2026-06-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  72. 1 2 3 KISKA, Roger; LIPŠIC, Daniel. Federal law no. 135-FZ. [s.l.] : ADF International, 2013-08-27. Dostupné online. (po anglicky)
  73. 1 2 3 PRUŠOVÁ, Veronika. Lipšic nebojuje za slobodu prejavu vždy rovnako, ubral pri homosexuáloch v Rusku. Denník N (N Press, s.r.o.), 2017-01-15. Dostupné online [cit. 2026-06-08]. ISSN 2729-9198.
  74. 1 2 3 Should aborted babies be used for cosmetic procedures? [online]. Alliance Defending Freedom, 2013-03-12, [cit. 2026-06-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  75. 1 2 BULL, Benjamin W.. ADF to US Supreme Court: Reinstate asylum for German homeschooling family [online]. Alliance Defending Freedom, 2013-12-20, [cit. 2026-06-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  76. 1 2 3 KISKA, Roger; LIPŠIC, Danie; BULL, Benjamin W.. Motion for leave to file amicus brief and amicus brief of alliance defending freedom and schulunterricht zu hause e.V.(schuzh) in support of petitioners and supporting reversal. [s.l.] : ADF International, 2013. Dostupné online. (po anglicky)
  77. ↑ KISKA, Roger; LIPŠIC, Daniel. Himmelstrand Application. [s.l.] : ADF International, 2014. Dostupné online. (po anglicky)
  78. 1 2 KOCÚR, Marek. Významná ADF podporuje Alianciu za rodinu na Ústavnom súde [online]. Aliancia za rodinu, 2014-10-01, [cit. 2026-06-05]. Dostupné online.
  79. 1 2 LIPŠIC, Daniel. Stanovisko ADF: Otázky referenda o rodine sú v súlade s Ústavou SR | Postoj [online]. Konzervatívny denník Postoj, 2014-10-06, [cit. 2026-06-05]. Dostupné online.
  80. ↑ Referendum o rodine neporušuje práva ľudí, tvrdí Lipšic [online]. SITA, 2014-10-14, [cit. 2026-06-05]. Dostupné online.
  81. ↑ Referendum je neplatné, prišlo len 21,41 percenta voličov. Pravda (P E R E X, a.s.), 2015-02-07. Dostupné online [cit. 2026-06-06]. ISSN 1335-4051.
  82. ↑ Príčiny referendového fiaska | Heinrich Böll Stiftung | Kancelář v Praze - Česká republika, Slovensko, Maďarsko [online]. cz.boell.org, [cit. 2026-06-05]. Dostupné online. (po česky)
  83. ↑ PLÁŠIL, Michal. Uniknuté e-maily ultrakonzervatívnej organizácie Agenda Europe odhaľujú prepojenia na Kremeľ aj kabinet Donalda Trumpa. Pôsobili v nej aj Slováci - INFOSECURITY.SK [online]. Infosecurity, 2024-06-05, [cit. 2026-06-05]. Dostupné online.
  84. ↑ DATTA, Neil. “Restoring the Natural Order”: The religious extremists’ vision to mobilize European societies against human rights on sexuality and reproduction. [s.l.] : European Parliamentary Forum for Sexual & Reproductive Rights, 2018. Dostupné online. (po anglicky)
  85. ↑ zh. Lipšic sa v sobotu oženil s Beatou Oravcovou [online]. TASR; ČTK; SME, 2007-10-15, [cit. 2013-10-16]. Dostupné online.
  86. ↑ KERNOVÁ, Mirka. Keď polovičky novinárov vstúpia do politiky [online]. Mediálne.Trend.sk, 2010-07-21, [cit. 2014-02-14]. Dostupné online.
  87. ↑ Daniel Lipšic má syna! [online]. Markíza TV noviny, 2009-12-03, [cit. 2014-02-14]. Dostupné online. Archivované 2014-02-22 z originálu.
  88. ↑ Erik Lipsic [online]. LinkedIn, [cit. 2014-02-14]. Dostupné online.
  89. ↑ Erik Lipsic : University of Groningen, University Medical Center Groningen [online]. [cit. 2014-02-14]. Dostupné online.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Daniel_Lipšic&oldid=8380669“