Veronica Lake

Veronica Lake
	v roku 1941
Celé meno	Constance Frances Marie Ockelman
Narodenie	14. november 1922; New York, New York, USA
Úmrtie	7. júl 1973 (50 rokov); Burlington, Vermont, USA
Povolanie	herečka
Roky pôsobenia	1939 – 1970
Manžel	John S. Detlie (1940 – r. 1943); Andre de Toth (1944 – 1952); Joseph Allan McCarthy (1955 – 1959); Robert Carleton-Munro(od 1972; jej smrť)
Deti	4
	Filmový portál; Divadelný portál; Biografický portál

Veronica Lake (vl. menom Constance Frances Marie Ockelman, * 14. november 1922, New York, New York, USA – † 7. júl 1973, Burlington, Vermont, USA) bola americká herečka, ktorá sa preslávila najmä v 40. rokoch 20. storočia, keď sa stala ikonou filmového noir a typickou predstaviteľkou postavy femme fatale. Má svoju hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy.

Detstvo a mladosť

Lake sa narodila ako Constance Frances Marie Ockelman v Brooklyne v New Yorku. Jej otec Harry Eugene Ockelman, nemecko-írskeho pôvodu, zahynul v roku 1932 pri výbuchu ropného tankera v Pensylvánii. O rok neskôr sa jej matka Constance Frances Charlotta (rod. Trimble) znovu vydala za Anthonyho Keana, novinového výtvarníka, a Lake odvtedy používala jeho priezvisko.

Rodina žila v Saranac Lake, kde Lake navštevovala školu sv. Bernarda, neskôr katolícky dievčenský internát Villa Maria v Montreale, z ktorého bola vylúčená.

V roku 1936 sa rodina presťahovala do Miami, kde Lake navštevovala Miami High School. Už v mladosti bola známa svojou krásou, no jej detstvo bolo problematické a podľa matky jej bola diagnostikovaná schizofrénia.

Kariéra

V roku 1938 sa presťahovali do Beverly Hills v Kalifornii. Po krátkom pôsobení v štúdiu MGM začala navštevovať hereckú školu Bliss-Hayden School of Acting (dnes Beverly Hills Playhouse). Prostredníctvom priateľky menom Gwen Horn sa dostala na konkurz do štúdia RKO.

V januári 1939 sa objavila na javisku v hre Thought for Food a kritik denníka Los Angeles Times ju pochválil za jej pôvabný výkon v inscenácii She Made Her Bed. Jej filmový debut prišiel v roku 1939.

Lake si všimol asistent réžie Fred Wilcox, ktorý jej skúšobný herecký test sprostredkoval producentovi Arthurovi Hornblowovi Jr. Ten ju obsadil do filmu I Wanted Wings z roku 1941 a dal jej umelecké meno Veronica Lake, inšpirované jej modrými očami. Film z nej urobil hviezdu takmer cez noc.

Počas nakrúcania jej náhodne spadli vlasy cez oko, čím vznikol typický „peek-a-boo“ účes, ktorý sa stal jej poznávacím znamením. Napriek úspechu Lake neverila v dlhú hereckú kariéru a opakovane tvrdila, že sa chce stať chirurgičkou.

V roku 1942 si zahrala vo filmoch I Married a Witch a Revolver na predaj v ktorom spolupracovala spoločne s hercom Alanom Laddom. S Laddom účinkovala aj v ďalších troch filmoch, The Glass Key (1942), Modrá Dahlia (1946) a Saigon (1947).

Po vstupe USA do druhej svetovej vojny sa Lake zapájala do kampaní na podporu vojnových dlhopisov, stala sa obľúbenou pin-up hviezdou medzi vojakmi a účinkovala v osvetových kampaniach. V roku 1943 sa objavila v muzikálovej revue Star Spangled Rhythm a zaznamenala výrazný herecký úspech vo filme So Proudly We Hail!, po boku herečiek ako Claudette Colbert a Paulette Goddard. Na vrchole kariéry zarábala približne 4 500 dolárov týždenne.

Napriek počiatočnému úspechu Lake čelila sérii osobných aj profesionálnych problémov, ktoré nakoniec poškodili jej kariéru. Jej zložitá povaha jej rýchlo vyslúžila povesť náročnej spolupracovníčky. Počas nakrúcania Sullivan’s Travels neprezradila, že je šesť mesiacov tehotná, čo veľmi rozčúlilo režiséra Prestona Sturgesa. Konflikty mala aj so svojimi kolegami; Joel McCrea kvôli tomu odstúpil z filmu I Married a Witch, neskôr však s ňou spolupracoval vo filme Ramrod z roku 1947. Aj jeho náhrada, Fredric March, sa s ňou dostal do konfliktu už počas príprav filmu.

Vo filme The Hour Before the Dawn z roku 1944 si Lake zmenila svoj typický účes, aby povzbudila ženy pracujúce v továrňach vojnového priemyslu k praktickejším a bezpečnejším účesom. Tento krok bol iniciovaný vládou, aby sa znížil počet úrazov spôsobených zachytením vlasov v strojoch.

Po odchode z Paramountu si Lake zahrala vedľajšie úlohy vo filmoch Slattery’s Hurricane (1949) a Stronghold (1951), pričom nakrúcanie druhého filmu hodnotila negatívne a žalovala štúdio za nevyplatené mzdy. Spolu s jej vtedajším manželom, Andrem de Tothom plánovala filmy Flanagan Boy a Before I Wake, no kvôli finančným problémom k ich realizácii nedošlo; v roku 1951 im IRS zabavila dom a pár vyhlásil bankrot.

Následne sa venovala letným divadelným produkciám a hranie na javisku v Anglicku; v októbri 1955 skolabovala v Detroite počas predstavenia The Little Hut.

Po treťom rozvode Lake žila v lacných hoteloch v New York a niekoľkokrát ju zatkli pre výtržníctvo a opilosť na verejnosti. V roku 1962 pracovala ako čašníčka pod menom „Connie de Toth“ a poprela, že by bola bez finančných prostriedkov.

V roku 1966 mala nevýraznú úlohu vo filme Footsteps in the Snow. V roku 1969 vydala autobiografiu Veronica: The Autobiography of Veronica Lake, v ktorej opisovala svoju kariéru, neúspešné manželstvá, romániky, alkoholizmus a vzťah k deťom. Po propagácii knihy účinkovala v divadelnej hre Madam Chairman a stvárnila Blanche DuBois v didadelnej hre Električka zvaná Túžba, čo jej prinieslo vynikajúce recenzie.

Na záver spoluprodukovala a stvárnila svoju poslednú filmovú úlohu vo Flesh Feast (1970), nízkorozpočtovom horore s nacistickou tematikou.

Súkromný život

Lake sa prvýkrát vydala v roku 1940 za Johna S. Detliea, s ktorým mala dcéru a syna; syn sa narodil predčasne a zomrel v roku 1943. S Detliem sa rozviedla v tom istom roku. V roku 1944 sa vydala za režiséra Andre de Totha, s ktorým mala syna a dcéru; manželstvo skončilo rozvodom v 1952. V roku 1955 sa vydala za skladateľa Josepha Allana McCarthyho, s ktorým sa rozviedla v 1959. V neskorších rokoch bola so svojimi deťmi v kontakte skôr sporadicky.

V júni 1973 sa Lake po propagácii autobiografie a letnom divadelnom turné v Anglicku vrátila do USA. Počas cesty vo Vermonte navštívila lekára so sťažnostami na bolesti brucha, pri vyšetrení jej zistili cirhózu pečene spôsobenú dlhodobým alkoholizmom. Dňa 26. júna bola hospitalizovaná v University of Vermont Medical Center v Burlingtone.

Úmrtie

Lake zomrela 7. júla 1973 na akútnu hepatitídu a zlyhanie obličiek. Jej pohreb sa konal 11. júla v Universal Chapel v New Yorku a po pohrebe boli jej telesné pozostatky prevezené na kremáciu. Jej popol bol podľa želania rozptýlený pri pobreží Panenských ostrovov. V roku 2004 sa časť jej popola údajne našla v starožitníctve v New Yorku.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veronica Lake

Externé odkazy

Veronica Lake v Česko-Slovenskej filmovej databáze
Veronica Lake v Internet Movie Database (po anglicky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Veronica Lake na anglickej Wikipédii.