Mehmed IV.

	Mehmed IV.; محمد رابع
	19. sultán Osmanskej ríše
Panovanie
Dynastia	Osmanská dynastia
Panovanie	8. august 1648 – 8. november 1687
Predchodca	Ibráhím I.
Regent	Kösem Sultán (8. august 1648 – 2. september1651); Turhan Hatice Sultán (3. september 1651 – 1656)
Nástupca	Süleyman II.
Biografické údaje
Narodenie	2. január 1642; Konštantínopol, Osmanská ríša
Úmrtie	6. január 1693 (51 rokov); Edirne, Osmanská ríša
Rodina
Manželka	Gülnuş Sultán; Afife Kadın
Potomstvo	Mustafa II.; Ahmed III.; Şehzade Bayezid; Hatice Sultán; Fatma Sultán; Ümmi Sultán
Otec	Ibráhím I.
Matka	Turhan Hatice Sultán
Odkazy
	Mehmed IV.; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Mehmed IV. (osm. tur. محمد رابع Meḥmed-i rābiʿ; mod. tur. IV. Mehmet; * 2. január 1642, Istanbul, Osmanská ríša – † 6. január 1693, Edirne, Osmanská ríša) bol sultán Osmanskej ríše v rokoch 1648 – 1687.

Pôvod a cesta k moci

Na trón nastúpil v šiestich rokoch po tom, čo bol jeho otec Ibráhím I. zvrhnutý z trónu a zavraždený. Politická moc padla do rúk sultánovej matky Turhan Hatice Sultán a starej mamy Kösem Sultán. Vzájomná neznášanlivosť žien však viedla k rebéliám, ktoré museli byť potlačené janičiarmi. Janičiarska moc podporovaná sultánovou starou matkou následne výrazne rástla a janičiari sa stali skutočným hegemónom v krajine. Ich moc klesla až v roku 1651 po tom, čo bola Kösem Sultán sultánovou matkou zavraždená. Prázdne mocenské vákuum vyplnila vláda ambicióznych eunuchov, ktorá však ríšu priviedla do recesie.

Panovník bokom od moci

Regentka Turhan Hatice Sultán preto do čela štátu postavila ako veľkovezíra schopného Köprülü Mehmed Pašu. Köprülü Mehmed následne moc držal až do svojej smrti v roku 1661. Podarilo sa mu poraziť Benátčanov, potlačiť rebélie v Anatólii a zlepšiť štátne financie. Mehmed IV. sa avšak správy krajiny neujal ani po veľkovezírovej smrti a skutočná moc prešla na veľkovezírovho syna Köprülü Ahmeda, a následne na jeho adoptívneho syna Köprülü Kara Mustafu. Sám sultán sa radšej venoval dvorskému životu a lovu.

Vojenské víťazstvá a prehry

V roku 1663 Osmani dobyli habsburskú pevnosť Nové Zámky v roku 1669 padla benátska Kréta, a v roku 1672 Osmani získali významnú poľskú pevnosť Kamianec-Podiľskyj. V roku 1683 sa Osmani neúspešne pokúsili obsadiť hlavné mesto Habsburgovcov Viedeň, lenže vďaka poľskej pomoci boli porazení. Následne sa šťastie od Osmanov odchýlilo. Kresťanská koalícia Habsburgovcov, Poľska, Ruska a Benátok na Osmanov zaútočila zo štyroch strán a dobyla v 80. rokoch 17. storočia územia v Uhorsku (Habsburgovci) a v Morei (Benátky).

Zosadenie a skon

Prehry viedli k povstaniu janičiarov v roku 1687 a k Mehmedovmu zosadeniu. Mehmed zomrel v roku 1693 v Edirne. Mehmed bol po Süleymanovi I. druhým najdlhšie panujúcim sultánom v osmanskej histórii.^[1]

Referencie

↑ MEHMED IV In: Historical Dictionary of Ottoman Empire. Ed. Selcuk Aksin Somel. New York : Scarecrow Press, 2003. (Historical Dictionaries of Ancient Civilizations and Historical Eras (Book 7).) Dostupné online. ISBN 0810843323, 978-0810843325. S. 181 – 182.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mehmed IV.

Vladárske tituly
Mehmed IV. Osmanská dynastia Narodenie: 2. január 1642 Úmrtie: 6. január 1693
Predchodca Ibráhím I.	Sultán Osmanskej ríše 8. august 1648 – 8. november 1687	Nástupca Süleyman II.
Predchodca Ibráhím I.	Kalif Osmanského kalifátu 8. august 1648 – 8. november 1687	Nástupca Süleyman II.

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[1] MEHMED IV In: Historical Dictionary of Ottoman Empire. Ed. Selcuk Aksin Somel. New York : Scarecrow Press, 2003. (Historical Dictionaries of Ancient Civilizations and Historical Eras (Book 7).) Dostupné online. ISBN 0810843323, 978-0810843325. S. 181 – 182.

[1]