Eukratides I.
| Eukratides I. Veľký | |
| grécko-baktrijský kráľ | |
 | |
| Narodenie | cca 210 pred Kr. / 205 pred Kr. |
|---|---|
| Úmrtie | 145 pred Kr. Baktria |
| Odkazy | |
| Commons |  Eukratides I. |
Eukratides I. alebo Eukratides I. Veľký (starogr. Εὐκρατίδης, pali: Evukratida; * cca 210 pred Kr./205 pred Kr. – † 145 pred Kr.) bol jedným z najvýznamnejších kráľov Grécko-baktrijského kráľovstva.[1] Vládol približne v rokoch 171 – 145 pred Kr. Podarilo sa mu zosadiť vládnucu euthydémovskú dynastiu, zjednotiť Baktriu a následne dobyť rozsiahle územia v severozápadnej Indii, čím upevnil grécku prítomnosť v regióne prostredníctvom Indo-gréckeho kráľovstva. Encyklopedické prameňe ho kvôli jeho úspechom a rozsahu moci často označujú prídomkom „Veľký“.[2]
Jeho vláda predstavovala vrchol materiálnej prosperity a rozkvetu baktrijskej kultúry, čoho dôkazom je aj mimoriadne bohatá a prestížna numizmatická produkcia. Eukratides I. je jedným z mála baktrijských vládcov, ktorých rozsiahlejšie spomínajú aj antickí rímski a grécki historici (napr. Iustinus alebo Strabón), vďaka čomu tvorí jeho éra dôležitý pevný bod v chronológii helenistického Orientu. Jeho bezprostrední nástupcovia boli poslednými gréckymi kráľmi, ktorí vládli v samotnej Baktrii pred jej kolapsom pod náporom nomádov.[3]
Pôvod a štátny prevrat
[upraviť | upraviť zdroj]Presný pôvod Eukratida I. zostáva medzi modernými historikmi predmetom odborných diskusií. Podľa numizmatických nálezov (tzv. dynastických mincí) boli jeho rodičmi istý Héliokles a žena menom Laodiké. Kým Héliokles je na minciach vyobrazený s holou hlavou bez kráľovských insígnií, Laodiké má na sebe kráľovský diadem, čo jasne dokazuje jej panovnícky pôvod.[4]
Britský historik William Woodthorpe Tarn prišiel s hypotézou, že Laodiké mohla byť princeznou z dynastie Seleukovcov (konkrétne dcéra Seleuka II. Kallinika) a Eukratides bol bratrancom seleukovského kráľa Antiocha IV. Epifana, ktorý bol vyslaný na východ, aby získal späť odtrhnuté baktrijské územia.[3] Novšie výskumy (napr. A. K. Narain alebo Simon Glenn) však toto tvrdenie spochybňujú a meno Laodiké považujú za rozšírené v celom vtedajšom helenistickom svete, pričom sa prikláňajú k verzii, že Eukratides bol ambiciózny miestny baktrijský šľachtic.[5]
Bez ohľadu na rodinné zázemie sa Eukratides dostal k moci násilným zosadením legitímnej euthydémovskej dynastie v Baktrii, pravdepodobne okolo roku 171 pred Kr. Využil pritom situáciu, kedy bol kráľ Démétrios I. (alebo jeho nástupcovia) zaneprázdnený vojenským ťažením v severozápadnej Indii. Kráľom, ktorého Eukratides priamo v Baktrii zvrhol, bol s najväčšou pravdepodobnosťou Antimachos I..[6]
Tento časový rámec potvrdzuje aj antický historik Iustinus, ktorý uvádza, že Eukratides nastúpil na trón približne v rovnakom čase, kedy v susednej Partskej ríši začal vládnuť významný kráľ Mithridates I.:[7]
| „ | Približne v rovnakom čase, kedy Mithradates nastúpil na trón u Partov, začal vládnuť Eukratides u Baktrijcov; obaja to boli veľkí muži. | “ |
| – Iustinus, Epitome Pompei Trogi, XLI, 6. | ||
Vojenské ťaženia a vláda
[upraviť | upraviť zdroj]Eukratides I. bol mimoriadne energický vojvodca, no jeho dlhá vláda bola poznačená neustálymi konfliktmi na dvoch frontoch. Hneď po upevnení moci v Baktrii musel čeliť expanzii ambiciózneho parthskeho kráľa Mithradata I. zo západu. Podľa antických správ Partovia v rokoch okolo 170 pred Kr. úspešne odňali Baktrii pohraničné satrapie Turiva a Aspionus (oblasti Margiany a Tapúrie).[8] Eukratidovi sa však podarilo západnú hranicu stabilizovať a zabrániť hlbšiemu parthskému preniknutiu do vnútrozemia ríše.
Po zabezpečení západných hraníc obrátil Eukratides svoju pozornosť na východ a zahájil masívnu inváziu do severozápadnej Indie. Hlavným historickým prameňom pre tieto udalosti je opäť Iustinus, ktorý opisuje dramatický priebeh konfliktu s indickým kráľom Démétriom (historici sa rozchádzajú v tom, či išlo o Démétria I., Démétria II., alebo vtedajšieho indo-gréckeho kráľa Menandra I.):[7]
| „ | Eukratides viedol mnohé vojny s veľkou odvahou. Hoci ho tieto vojny oslabili, keď ho obľahol Démétrios, kráľ Indov, s posádkou iba 300 vojakov dokázal neustálymi výpadmi poraziť 60-tisíc nepriateľov. Po piatich mesiacoch sa tak oslobodil a podrobil si Indiu pod svoju moc. | “ |
| – Iustinus, Epitome Pompei Trogi, XLI, 6. | ||
Eukratidovo úspešné ťaženie v Indii potvrdzujú aj archeologické nálezy. Jeho vojenské výpravy dospeli podľa geografických indícií na juh až k prístavu Barigaza (dnes Bharuč v indickom štáte Gudžarát). Na ovládnutých územiach v dnešnom Pakistane a severnej Indii začal raziť bohaté emisie dvojjazyčných mincí, ktoré dokazujú pevnú integráciu týchto oblastí do sféry helenistického vplyvu. Starogrécky geograf Strabón poznamenáva, že rozsah Eukratidovej moci bol enormný a podliehalo mu „1 000 miest“.[8]
Tragická smrť a úpadok kráľovstva
[upraviť | upraviť zdroj]Eukratidove veľkolepé úspechy v Indii však netrvali dlho. Okolo roku 145 pred Kr., keď sa kráľ vracal z indického ťaženia späť do domovskej Baktrie, sa stal obeťou brutálneho prevratu. Zavraždil ho jeho vlastný syn, ktorého predtým ustanovil za spoluvladára. Hoci Iustinus meno tohto syna priamo neuvádza, podľa numizmatického kontextu a odhadov historikov iba predpokladáme, že išlo buď o Eukratida II., alebo Héliokla I.. Iustinus opisuje bezprecedentnú krutosť tohto činu:[7]
| „ | Keď sa vracal z krajiny, na pochode ho zabil jeho syn, s ktorým sa delil o trón. Ten sa vraždu ani nesnažil tajiť. Akoby zabil nepriateľa, a nie svojho otca, prešiel so svojím vojnovým vozom priamo cez otcovu krv a prikázal nechať jeho mŕtve telo pohodené bez pohrebu. | “ |
| – Iustinus, Epitome Pompei Trogi, XLI, 6. | ||
Táto otcovražda uvrhla Grécko-baktrijské kráľovstvo do hlbokej vnútornej krízy, destabilizácie a občianskej vojny. Oslabený a vnútorne rozvrátený štát následne nedokázal efektívne odolať masívnemu tlaku kočovných nomádskych kmeňov Sakov a Jue-č'ov, ktorí sa valili zo severných stepí za riekou Oxus (Amudarja).
Dôležitý dôkaz o konci jeho éry pochádza z helenistického mesta Aj Chánum (ktoré sa často stotožňuje s mestom Eukratideia, založeným práve týmto kráľom). Na jednom z keramických džbánov v kráľovskom paláci sa našiel atramentový nápis datovaný do „24. roku vlády“, čo s vysokou pravdepodobnosťou zodpovedá roku 147 pred Kr. Krátko po Eukratidovej smrti, v priebehu nasledujúceho desaťročia, bolo toto mesto kompletne vyplienené a vypálené nomádmi, čo znamenalo postupný koniec gréckej nadvlády v samotnej Baktrii.[9] Poslední grécki vládcovia museli definitívne ustúpiť na juh od pohoria Hindúkuš, kde v indickom pohraničí prežívalo Indo-grécke kráľovstvo.
Mincovníctvo a vizuálne inovácie
[upraviť | upraviť zdroj]Eukratides I. nechal počas svojej dlhej vlády vyraziť obrovské množstvo mincí, ktoré patria k numizmatickým vrcholom staroveku. Jeho emisie vykazujú zásadný odklon od tradičného helenistického štýlu mincovníctva v regióne. Podľa numizmatických analýz v kapitole Olivera D. Hoovera v knihe The Graeco-Bactrian and Indo-Greek World zaviedol Eukratides I. (približne v rovnakom čase ako kráľ Agathokles) zásadnú inováciu: systematické používanie panovníckych titulov a prívlastkov (epitet).[10]
Tento vývoj prebiehal v dvoch fázach:
- Staršie emisie: Kráľ razil mince bez akýchkoľvek prívlastkov, len s jednoduchým nápisom ΒΑΣΙΛΕΩΣ ΕΥΚΡΑΤΙΔΟΥ (Kráľa Eukratida). Pre historikov to predstavuje dôležitý chronologický záchytný bod (mince bez titulov predchádzali minciam s titulmi).[10]
- Neskoršie emisie: Na minciach sa uplatňuje ubiquitous (všadeprítomný) titul Megas (Veľký), s nápisom ΒΑΣΙΛΕΩΣ ΜΕΓΑΛΟΥ ΕΥΚΡΑΤΙΔΟΥ (Kráľa Eukratida Veľkého), čo slúžilo ako politická propaganda na legitimizáciu moci po zosadení predchádzajúcej dynastie.[10]
Ďalšou výraznou inováciou bolo zavedenie netradičných pokrývok hlavy u kráľov, čo spustilo nový módny trend v regióne. Kým Demetrios I. nosil skalp slona a Antimachos I. klobúk kausia, Eukratides I. sa nechal na minciach portrétovať v boótskej vojenskej prilbe (zdobenej býčím rohom a uchom).[10] Tento typ helmy neskôr skopírovali a prebrali mnohí neskorší indo-grécki panovníci.[10] Na reverznej strane strieborných tetradrachiem Eukratides najčastejšie zobrazoval Dioskurov (blížencov Kastora a Polydeuka) na koňoch s kopijami a palmovými ratolesťami.[10]
V roku 2022 boli navyše objavené dovtedy neznáme nominálne hodnoty jeho mincí – tridrachmy a pentadrachmy (päťdrachmy), čo potvrdzuje neustálu komplexnosť jeho peňažného systému.[11]
Eukratideion
[upraviť | upraviť zdroj]Eukratides I. nechal vyraziť aj najväčšiu známu zlatú mincu celej antiky, v numizmatike nazývanú Eukratideion. Tento unikátny 20-stater váži neuveriteľných 169,2 gramu a má priemer 58 milimetrov. Minca bola pôvodne objavená v oblasti Buchary (v dnešnom Uzbekistane) a neskôr ju do svojich zbierok zakúpil francúzsky cisár Napoleon III. Dnes je uložená v Cabinet des Médailles v Paríži.[1]
Moderné dedičstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Odkaz Eukratida I. prežíva v modernom štáte Afganistan. Centrálna banka Afganistanu (Da Afghanistan Bank) používa vo svojom oficiálnom znaku a logu reverznú stranu Eukratidovej mince. V kruhovom znaku banky je jasne čitateľný starogrécky nápis vytesaný polokruhom: ΒΑΣΙΛΕΩΣ ΜΕΓΑΛΟΥ ΕΥΚΡΑΤΙΔΟΥ („Kráľa Eukratida Veľkého“), čím krajina odkazuje na bohatú helenistickú mincovú históriu na svojom území.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
Dynastická minca Eukratida s jeho rodičmi. Na lícnej strane je nápis ΒΑΣΙΛΕΥΣ ΜΕΓΑΣ ΕΥΚΡΑΤΙΔΗΣ (Veľký kráľ Eukratides) a na rube ΗΛΙΟΚΛΕΟΥΣ ΚΑΙ ΛΑΟΔΙΚΗΣ (Syn Heliokla a Laodiké).
Strieborná tetradrachma Eukratida I. s portrétom v boótskej prilbe. Na reverze sú zobrazení cválajúci Dioskurovia s kopijami.
Dvojjazyčná strieborná minca razená podľa indického štandardu. Lícna strana nesie grécky text, rubová strana obsahuje preklad v jazyku pali zapísaný písmom kharóšthí.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Eucratides I [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Adrian S. Hollis. Laodice Mother of Eucratides of Bactria. Zeitschrift für Papyrologie und Epigraphik, 1996, roč. 110, s. 161–164.
- 1 2 William Woodthorpe Tarn. The Greeks in Bactria and India. 2.. vyd. Cambridge : Cambridge University Press, 1951. S. 196–197.
- ↑ A. E. Astin. The Cambridge Ancient History. Cambridge : Cambridge University Press, 1990. ISBN 978-0-521-23448-1. S. 401.
- ↑ A. K. Narain. The Indo-Greeks. Oxford : Clarendon Press, 1957. S. 53–57.
- ↑ New Research on the Bactrian Tax-receipt [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- 1 2 3 Iustinus, Epitome Pompei Trogi, XLI, 6.
- 1 2 Strabón, Geographika, XI, 9, 11; XV, 1, 3.
- ↑ Paul Bernard: Fragment einer Vase mit einer inschriftlichen Datierung „Jahr 24“. In: Pierre Cambon, Jean-François Jarrige (Hrsg.): Gerettete Schätze. Afghanistan. Die Sammlung des Nationalmuseums in Kabul. Bonn/Amsterdam 2010, ISBN 978-90-78653-20-2, S. 126–127.
- 1 2 3 4 5 6 Rachel Mairs. The Graeco-Bactrian and Indo-Greek World. Abingdon, Oxon : Routledge, 2021. ISBN 978-1351610278. Kapitola The Coinage of the Graeco-Bactrian and Indo-Greek Kingdoms (autor Oliver D. Hoover), s. 354–356.
- ↑ Zeng, Chenyu (David): "A Brief Note on Two Newly Discovered Denominations of Eucratides I Megas: Tridrachms and Pentadrachms", Journal of Oriental Numismatic Society, Autumn 249, 2022, pp. 2-4.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Thomas McEvilley: The Shape of Ancient Thought. Comparative studies in Greek and Indian Philosophies. Allworth Press, 2002. ISBN 1-58115-203-5.
- B. N. Puri: Buddhism in Central Asia. Motilal Banarsidass Pub, 2000. ISBN 81-208-0372-8.
- Julian Wünsch: Die Feldzüge des Eukratides I. von Baktrien und der Kampf um seine Nachfolge. In: Jahrbuch für Numismatik und Geldgeschichte. Band 71, 2021, s. 117–146.
